Začiatky 20.storočia PDF Vytlačiť
Piatok, 11 Marec 2011 09:52

Samosprávny a demografický vývoj Veľkého a Malého Ruskova.

 

Matka s deťmi (1914)

            Veľký a Malý Ruskov patrili do roku 1872 do Trebišovského okresu. Po novej úprave okresov v roku 1872 bola Zemplínska župa rozdelená na 9 okresov a Veľký a Malý Ruskov boli zadelené do Sečovského okresu. Zaradením Trebišova do veľkých obcí vznikol v roku 1903 tamojší obvodný notariát, do ktorého patrili   aj Veľký Ruskov, Zemplínske Hradište a Kožuchov. 33

            Samospráva obcí sa uskutočňovala prostredníctvom obecného zastupiteľstva /na 100 obyvateľov jeden člen, najmenej desať najviac dvadsať členov/, ktorého polovica bola zvolená a druhú polovicu tvorili platcovia najvyšších priamych daní v obidvoch obciach. Volebné právo bolo podmienené majetkovým cenzom. Nádenníci, želiari, sluhovia a iné nemajetné vrstvy volebné právo nemali.  

            Domácka výroba vo Veľkom Ruskove bola doménou roľníckych žien, ktoré sa preslávili tkáčskym umením, najmä preberanými obrusmi, posteľnými plachtami a inými textíliami, vyrábanými na krosnách.

            Demografický vývoj Veľkého a Malého Ruskova bol najviac ovplyvnený hromadným vysťahovalectvom. Zložité hospodárske a sociálne pomery, neúroda, bieda i národnostný útlak boli hlavnými príčinami vysťahovalectva. Vysťahovalectvo Ruskovčanov začalo koncom 70-tych rokov 19. storočia. Zo Sečovského okresu, do ktorého patrili aj Malý a Veľký Ruskov, sa v rokoch 1871 – 1901 vysťahovalo 5278 osôb a vrátilo iba 1561 občanov.

            V čase, keď sa začína hromadné vysťahovalectvo, ako východisko z ťažkých sociálnych pomerov, postihla Zemplínsku župu ďalšia cholerová epidémia. Prepukla v rokoch 1872 až 1873 a v Zemplínskej župe jej padlo za obeť 13 869 ľudí. Nevyhla sa ani Ruskovčanom. Navyše, prudko sa šírila ďalšia infekcia – kiahne, proti ktorým začali v roku 1876 deti povinne očkovať.             Na začiatku 20. storočia /1905/ mal Veľký Ruskov 112 domov a 671 obyvateľov, ktorí boli prevažne gréckokatolíckeho vierovyznania. Malý Ruskov mal v tom istom čase 39 domov a 188 obyvateľov, ktorých prevažná časť boli gréckokatolíci, menšia rímskokatolíci a reformovaní /kalvíni/. Kým Veľký Ruskov mal poštu telegraf a železničnú stanicu v Trebišove, tak Malý Ruskov mal poštu a telegraf v Plechoticiach. Veľký Ruskov vlastnil prevažne jeden šľachtický rod. V časovom slede to boli Perényiovci, Drugethovci, Csákyovci, Péchyovci a Andrássyovci. Malý Ruskov podľa maďarskej monografie Zemplén Varmegye ... patril v roku 1414 Mikulášovi a Jánovi Pelétheiovcom /Plechotickým/, rodinám zemanov z Veľkých a Malých Ozoroviec.

Okrem uvedených zemianskych rodín mali v Malom Ruskove v 16. storočí majetky aj Štefan Móre /1506/, Štefan Horváth /1552/ a Ján Károlyi   /1591/. Koncom 16. storočia /1598/ sú v súpisoch maloruskovských majetkových vlastníkov uvedení Štefan a Peter Azary /Ozorovský/, František Rákoczy a Gergely Ujlaky. Časť majetku v obci patrila prechodne aj hradnému panstvu Trebišov. Neskôr nadobudli majetkovú držbu v Malom Ruskove aj Bernáthovci, Keréstesyovci, Mariássyovci a Feketeovci. V ďalšom období sa dedičstvom dostala majetková držba Tahyovcom.

 

Poslednou vlastníčkou veľkostatku bola Šarlota Tahyová, ktorej nariadením SNR bol všetok majetok   poštátnený pre účely pozemkovej reformy. V roku 1991 uvedený majetok bol reštituovaný J.Besseneyemu, ktorý na uvedenom majetku doposiaľ hospodári.

 

 

Svetová vojna pohľadom kronikára z Malého Ruskova

 

V sobotu ráno 23.júla 1914 do obce prišiel okolný notár a priniesol mobilizačné vyhlášky. Ich obsah prečítal pred občanmi, nechal obecnému starostovi niekoľko na vyvesenie a nakázal starostovi, aby bolo podľa nariadenia prevedené. Po jeho odchode nastal v obci veľký rozruch. Z obce narukovalo postupom času 32 občanov. Súdilo sa , že válka po niekoľko mesiacoch sa skončí a každý bol presvedčený, že sa za krátky čas vráti. Válka trvala až do r.1918 do jesene. Z narukovaných vo válke zomreli: Andrej Mantič, Michal Čižmár, Andrej Pustai a Michal Veréb. V zajatí do légii sa prihlásili v Rusku Andrej Kaňuch a v Itálii Štefan Kaňuch. Všetky kone z obce boli odvedené pre vojsko a mimo toho obec musela dať k dispozícii povozy.“34

 

Veľký a Malý Ruskov v rokoch medzivojnovej ČSR.

Prevrat

Prvé zprávy o oslobodení Slovenska došli do obce v deň Všechsvätých na 1.nov.1918. V ten deň práve niekoľko vojakov bolo doma na dovolenke. Ostatní vojaci ktorý boli na bojišti prichádzali domov hneď po prevrate, pozdejšie legionári a zajatci. Pokojné dni netrvali dlho, lebo na Slovensko vpadli boľševici. Ich hlavný stan bol v Trebišove. Ľudia všetko ukrývali pred nimi, lebo čo len mohli vzali so sebou. Gazdovia ktorý mali kone, museli sa aj s koňmi ukryť v chotári obce. Boľševické vojská zdržovali sa tuná od 15.apríla do 20.júna r. 1919 kedy boly konečné zahnané čsl. vojskom.“ 34

 

            Do polovice roku 1928 patril Malý a Veľký Ruskov do Sečovského okresu, od polovice uvedeného roku sa okresným sídlom stal Trebišov.

            Prevažnú časť obyvateľstva tvorili malí a strední roľníci. Šľachtický pozemkový majetok v Malom a Veľkom Ruskove   vytváral potrebu námezdnej pracovnej sily. Záborový zákon č. 215 zo 16. 4. 1919 umožnil konfiškovať pozemkový majetok nad 150 ha poľnohospodárskej alebo 250 ha všetkej pôdy. Prieťahy s parceláciou veľkostatkov a vysoké prídelové ceny za nadobudnutú pôdu spôsobili, že ju získavali väčšinou majetnejšie vrstvy obyvateľstva.

Maloroľnícke usadlostí nevytvárali predpoklady na zabezpečenie obživy Ruskovčanov, a preto dochádzalo k viacerým povojnovým vysťahovaleckým vlnám. Vysťahovali sa celé rodiny alebo len hlavy rodín vycestovali za prácou do USA, Kanady a tiež aj Argentíny. Mnohí pracovali v baniach a fabrikách a finančne podporovali rodiny, ktoré zanechali v rodnej obci. Aj vďaka týmto financiám sa v obci postavili nové kamenné a v 30-tych rokoch hlavne tehlové domy.

 

Nad Obcou Veľký Ruskov sa nachádzal les grófa Júliusa Andrassiho, jeho výmera predstavovala cca 110 ha . V lese sa nachádzali dve majere jeden v „Ždijovej doline“ a Čonkáš. Začiatkom  20-rokoch sa ešte na majeri v lese robili majálesy. Majere obývali majerníci avšak po rozpade Rakúsko-Uhorska došlo výrubu dubového lesa, a následne štátnym pozemkovým úradom v Prahe začiatkom 30-rokov uvedené plochy boli rozparcelované medzi roľníkov z Veľkého Ruskova, Milhostova a Vojčíc a to za náhradu.

 

„V rokoch 1921 -1922 zanikal tzv. ruskovský les, ktorý sa tiahol až do dediny. Ba i terajšie okrajové domy na severovýchodnej strane sú postavené na bývalom lese“. 34

 

Obyvatelia obce nachádzali pracovné príležitosti v Trebišovskom cukrovare, ktorý bol pre niektorých aj jediným zdrojom príjmu.

 

V boji o rozhodujúcu moc v samospráve i v živote regiónu súperili v Malom a Veľkom Ruskove hlavne Slovenská ľudová strana a Republikánska strana – agrárníci, ktoré zvíťazili aj v parlamentných voľbách v roku 1925. Významným predstaviteľom agrárnej strany vo veľkom Ruskove bol tamojší roľník J. Ferjo. Predvolebné aktivity Slovenskej ľudovej strany v Malom a Veľkom Ruskove presadzoval plechotický rímskokatolícky farár E. Sedlák.  

Dochované výsledky volieb z 16.mája 1935 pre voľby do národného zhromaždenia a do senátu za Malý Ruskov :

  1. Republikánska strana z.a m.ľudu – 43/38
  2. Čsl.socálni demokrati – 5/5
  3. Čsl.národnosocialistov – 4/5
  4. Komunisti – 1/1
  5. Hlinková strana – 34/37
  6. Čsl. Živnostnícka a obchodnícka – 1
  7. Kresťanská sociálna strana - 19/13
  8. Strana národného zjednotenia - 1/2       34

 

V obci Veľký Ruskov, v južnej časti parku sa nachádzala kováčska dielňa (šmikňa). Kováčom bol Wittemberg. Býval v obecnom dome (ktorý stál tam kde je súčasný kultúrny dom). Z obecného domu sa pri začiatkoch družstva urobila sýpka a neskôr celý objekt bol prestavaný na kultúrny dom. Na súčasnej Lipovej ulici sa nachádzala tzv. „bujačoveň“. Išlo o obecné maštale, kde sa chovali plemenné býky. Neskôr tento objekt bol prestavaný na kultúrny dom. Starší obyvatelia spomínajú aj na ľadoveň, kde sa uschovával ľad. Ľadoveň sa nachádzala za „bujačovňou“.

 
Za obsah zodpovedá: 
Správca webového sídla:  
Obec Nový Ruskov, Sv.Cyrila a Metoda 155/113, 075 01 Nový Ruskov
056/2866201; novyruskov@slovanet.sk
Technický prevádzkovateľ:
www.slovanet.sk
www.freshmedia.sk
GDPR
Prehlásenie o ochrane osobných údajov
Prístupnosť
Home História Obce Začiatky 20.storočia