Rabovane židov-doslovný prepis Vytlačiť
Streda, 09 Február 2011 07:17

Dakedy po peršej švetovej vojne raz išli ľudze cez sobotu rabovac židom chyži. Židzi šedzeli u chyži a ľudze vec cahali pokrovci a šelijačinu a brali sebe domu. To perši brali takí šmelši. No a daktori išli až ku večaru ta še im nič neušlo. Ja išla išti s jednu ženu ku cinteru a už še scmivalo a čuli me že dakto štriľa. Ta som še vracila a tamta išla dalej.... Čula mi štrilane ta mi sebe dumala, že to židzi začali už do ľudzi štrilac.

Vec neskorši stary birov vyhlašil, že tote veci co ludze pobrali židom ta naj donho ponoša, ta večar lem tak cez hardlo do pivnici ludze porucali. To može sebe poochabial stary byrov.. Vec to aj začali židzi vracac.. Pytali še, že ktori ľudze to buli. I na mne či i ja bula ale jedna mi dosvedčila , že ja ne..... Vec obirali ľudzi o zarno... Ľudze neznali no Klain, mlynar pri ozorovskym kedz še vracil z tabora ta utorel, že tak še pomscili našim ľudzom.

Ten Klaim s ostatnyma židmi bul zobraty na roboty jak im utoreli nemci a ich šickych ku jakiškaj doline povožili a tam ich s elektriku pozabijali.. .... Ja bula vtedy v Trebišove jak ich na vlaky nakladali. Každý keľo moch ta teľo gerokoch nabral na sebe. To vec len tak patreli z tých vagonoch. Tne Klain skryl tam u Borovskoho Pišty či dze, svoje dzivky a sam pošol, nošil tých židoch a vec mu jeden povedzel: „Teraz na tebe rad: Ta še rychlo strac“. Ta on tak ucik a toto po vojne utorel chlopom u mlyne bo to še dluho mlelo. No joho dzivky jedna umarla takoj po vojne a druhá tyž neskorši ta vec ostal sam. Tyž druhy žid co po vojne predaval cehly na tuzex(barz nebulo možne dostac cehly len to trebalo podplacac alebo daco dac) ta on bul dzeškaj u Pustajky zamurovany a cez oblačok mu davala jesc.

            U šandoša še Židze modlili a to mali na sebe jak plachty, také strašné šmaty a na hlave kladku a ľudze utoreli , že u tej kladky maju kapočku ľudskej krevi, To kedz še modlili ta vajkali a tak še klanali, to cez oblak bulo vidno.

            Tyž židzi mali take povolene, ktore im dovolovalo , že mozu jesc švinske meso, no len slaninu.

            Po vojne še daktori co še vracili tu, dostali ku moci ta zato utori še, že vladli židzi.

Tyž židovsky cinter bul tu na ulici ku koncu zahradoch od „zubka“, hatraka na „capovym“. To buli das 5 – 6 hroby, kolo toho bula dolina a u nej kalna voda ta še dzeci člapkali. Pametam, že jeden židovsky chlapec umar a ho chovali tam. Vec po vojne nahrobne kamene vyrucili do dziri a dolinu zasypali a šicko zrovnali. Vec se pytali dajake zidzi , dze cinter a no co kedz cinter poorany.

 

Zdroj : Vyrozprávala Barbora Polinčáková